Nebyt a nezit
03.08.2007 00:17:40
.. vzdy som vedela, ze nie je este naozaj.. male poklesy nalad, prichody
smutku, odchody stastia, vzdy to skoncilo jednym... uz to treba skoncit?
nikdy som nefajcila cigaretu s pocitom, ze to je posledna, a to nie
preto, ze prestavam fajcit, ale ze jednoduco dobrovolne sa vzdavam a
odchadzam.. na miesto, kde bued sviezo a prijemne, sladko a mesacne, kde
budem pocut hlas kazdeho placuceho a budem mu fukat duhu pred oci, aby
sa usmial, vankom strapatit vlasy, aby citil, ze nie je sam, ze su zivly
aj ine, okrem ludskeho bytia.. po nociach si ratat susedne hviezdy a z
melancholie sa z dialky divat na zem a spominat,ake bolo fajn chodit do
skoly a vstavat do prace, aky skvely pocit bol jazdit na koni alebo
soferovat bez vodicaku, aku slobodu vdychlo do duse lietanie na
vetroni.. ake to bolo skvele.. ale stale malo slobodne.. nie ako teraz..
kyvat si spustenymi nohami z oblakov a prejedat sa pohladom na davy
galaxii v sirom okoli.. nie ako teraz.. neciti si telo, nevidiet sa v
zrkadle, ale pritom naplno citit svoju existenciu.. kochat sa lahkym
krokom a bazit oci svojou priehladnostou.. nie ako teraz.. zrazu aj tu,
tu, kde uz ma byt vsetkym po vsetkom, citit uzkost v hrudi,ktoru nemam,
co kmasa kadym udom.. citit bolest za kazdu sekundu, ktoru v zivote
bolest sposobil, za kazdy moment, ktory zrodil perly slz na licach
inych, zmazal usmev na perach, vycucal dusu, zabil nadej, zlomcoval
plany a zrutil svet milionom ludi.. casto jedinym slovom, slovom..
slabym slovom.. pichlavym pohladom, zakernym umyslom.. co by som ja Nic
dala za to, aby som nemala myslienky, umysly, aby som necitila, aby som
nebola, ani para nebeska, ani telo pozemske, proste nebola.. co by so
mnou zmizlo? vsetky mylne nazory o mne, marne nadeje, co sa do mna
vkladaju, uzasne dojmy, falosne, ktore mali ti, co ma stretli, nebola by
smrt tych, ktori ma najviac miluju, neboli by slzy, nebolo by trapenie
mojej rodicky a sklamanie mojichucitelov zivota, nebola by som, nebolo
tolko smutku a smoly, tolko temna a spiny, nebola by tato izba a vsetky
mesiace v nej, nebola by tato ruka,ktora chce rozorvat srdce, lomcnut
razom, ukoncit to, nebola by beznadej,ktorej som prikladom, neboli by
dalsi zombies, ktorych som prototypom, pozierat vsetko chutne a zive,
vsetko plne zivota a zabijat to.. nebolo by plno knih v mojej polici,
neboli by korcule pohodene v chodbe, nebola by skrina plna handier, za
ktore sa skryvam, nebol by moj sampon kupelni, nebol by budik na rano
nastaveny, neboli by spomienky, minulost, buducnost.. ktore vlastne tak
ci tak nie su.. vsetk je len teraz a tu. aj cierna dira v mojej hlbke,
nekonecne hlboky pristor cierno cierny v mojej dusi... dusi.. nebola by
ani dusa.. ach, odvazne tvrdenie, vari teraz je?! nenosila by somsmutok
kazdym dnom viac a vic, nenosila by som slzy do oci,ktore s takou
slastou zbieram.. nemal by kto martina ucit anglictinu.. ale ano, mal,
mal by ineho ucitela.. nemal by kto byt dcerou, sestrou, vnuckou,
frajerkou, spoluziackou.. kolegynou, nemal by? vsetci su nahraditelni.
vsetci. aj ked to moje ego tazko travi, aj ja som. jediny dovod, uplne
seriozny a adekvatny dovod, preco ostat. prosim. jediny.. ja ho
nenachadzam... hviezda SMX-11.
Komentáre
vždy..
Ty